|home||novinky||kontakt|

Hrad Biely Kameň

Biely Kamen.jpg
Obsah:
1. História hradu Biely Kameň
1.2 Geografia hradu Biely Kameň
1.3 Vznik a úloha hradu Biely Kameň
1.4 Zlatý vek hradu Biely Kameň
1.4.2 Výzor hradu
1.4.3 Vlastníci hradu
1.4.4 Chronologicky zoradený vlastníci
1.5 Neštich
1.6 Zánik hradu
1.7 Kostol sv. Juraja

1. História hradu Biely Kameň

1.2 Geografia hradu Biely Kameň

Hrad Biely kameň sa vypína na homoľovitom vrchu (290m n. m.) západne od mestečka Svätý Jur. Ležal pri významnom dopravnom ťahu od Jadranu a Viedne cez dunajský brod pri Bratislave na Trnavu a Považie a bočnej horskej cesty vedúcej do Stupavy. Okolo hradu prechádza žlto onačený turistický chodník, spájajúci Svätý Jur so Stupavou a takisto modrý chodník ktorý pokračuje na Hradisko.


1.3 Vznik a úloha hradu Biely Kameň

Ranogotický hrad Biely Kameň postavili grófi zo Svätého Jura a Pezinka (ich feudum siahalo od Dunaja cez Malé Karpaty po Moravu), krátko po tatárskom vpáde v roku 1241. Hrad postupne preberal sídelnú a strážnu funkciu dožívajúceho hradiska na opačnej strane doliny a stal sa strediskom rozmáhajúceho panstva. Je pravdepodobné, že bol vybudovaný na odporúčanie uhorského kráľa Bela IV., keďže tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov, slúžiacich na ochranu západnej hranice Uhorska. Hradby tvorili elipsu približne s rozmermi 60m x 70m.

hrad Biely Kemaň
dobová fotografie hradu z prvej polovice 20 storočia.

Poľský historik Semkovicz sa domnieva, že hrad založili v 11. storočí bojoví Templári. Potom tento hrad dobyl český vojvodca Oldrich. Taktiež sa hrad spomína v roku 1217 ako "Castrum desanco Georghio" ako vlastníctvo Sebastiána, predchodcu mocných grófov zo Svätého Jura a Pezinka.


1.4 Zlatý vek hradu Biely kameň

1.4.2 Výzor hradu

Hrad prestavali koncom 14. storočí a už vtedy pozostával z vnútornej a vonkajšej časti. Vstup viedol po moste, na východnej strane, ponad suchú priekopu, ktorá ho obkolesovala spolu s valovým opevnením. Z príležitosti delenia majetku v roku 1412 pochádza opis hradu:

Nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené jednotraktové budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami. Pravdepodobne na východnej stane, kde sa dvor rozširuje, v strede uzavretého priestoru stála obytná veža, ktorá pripadla najstaršiemu a najváženejšiemu z rodu, komesovi Petrovi a jeho synom. Druhú, menej významnú vežu vnútorného hradu dostali synovia komesa Temmela. V nej bolo aj spoločne využívané väzenie. Do vnútorného hradu sa vstupovalo pod ochranou bašty. Celú túto časť obklopoval vonkajší areál, dookola ohradená kamenným múrom a prístupný jedinou bránou v hranolovej vstupnej veži. Neďaleko od nej stála ďalšia obranná turňa a pravdepodobne v rozšírenom priestore oproti bráne existovala tvz. vodná veža a akousi budovou. Boli tu aj ďalšie budovy, z ktorých sa výslovne spomína len pekáreň. Tento komplex budov ešte obklopovala hlboká priekopa s násypom na vonkajšej strane. Preklenutá vstupným mostom.

pivnica
Najzachovalešia pivnica na hrade.
Prístupná na vlastné nebezpečie

V západnej časti je však možné aj teraz dobre rozpoznať vežovú baštu, ktorá mala posilniť obranyschopnosť zo západnej strany, z ktorej bol hrad najľahšie napadnuteľný. Na hrade sa takisto mala nachádzať aj do skaly vytesaná studnička. Z obdobia renesančných prestavieb sú zreteľne vidieť zvyšky klenieb palácových stavieb. Z tohto obdobia pochádzajú aj oporné piliere stabilizujúce narušený hradný múr na vnútornom ako aj vonkajšom hrade.

juzna_hradba - oporne piliere  severne_hradby - oporne piliere
Vonkajšie hradby. Z ľava: južná, severná hradba. Takisto je vidieť
podporné piliere. Severné hradby, okolo ktorých ide aj turistický chodník,
sú už značne poškodené.

  Legenda:

1. vnútorný hrad
2. vonkajší hrad
3. most nad priekopou - most-fragmenty pilierov
4. vstupná veža - veža bránová s prejazdom
5. predpokladaná poloha najväčšej veže
6. západná veža - veža západná hranolová
7. suchá priekopa
8. val na vonkajšej strane priekopy

Pôdorys hradu Biely Kameň


  Jednotlivé objekty hradu:
palác hradný (2.pol.13.st., gotika)
múr hradbový (2.pol.13.st., gotika)
veža západná hranolová (2.pol.13.st., gotika)
veža bránová s prejazdom (2.pol.13.st., gotika)
most-fragmenty pilierov (2.pol.13.st., gotika)
priekopa okružná (2.pol.13.st., gotika)
val (2.pol.13.st. , gotika)

priekopa.jpg - 26kb  zapadna_veza
z ľava: priekopa s valom, západná veža

1.4.3 Vlastníci hradu

Kamenný hrad postavili grófi zo Svätého Jura a Pezinka po roku 1241, krátko po tatárskom plienení v roku 1241. keď dal Bela IV. Rozkaz stavať hrady kamenné. Po smrti grófa Juraja bol skonfiškovaný v prospech kráľa. Synovia tohto vzbúrenca, Žigmund, Krištof a Peter, sa s kráľom uzmierili a ten ho daroval Petrovi za preukázanú službu. Peter zomrel v roku 1516. Patril im až do vymretia ich rodu v roku 1543 do smrti Krištofa, posledného mužského člena rodu grófov zo Svätého Jura Pezinka. Potom hrad viac krát zmenil majiteľa. Do roku 1550 bol hrad majetkom Gašpara Serediho, ktorý v tomto roku zomrel. V roku 1566 sa stal hrad majetkom grófa Menberga, bratislavského župana. Po ňom ho do kráľovskej donácie dostal gróf Mikuláš Eck zo Salmi, ktorý ho aj s jeho majetkami dal do zálohy cisárskemu vojvodcovi grófovi Jánovi Krušičovi, za 132 tisíc toliarov. Po jeho smrti sa jeho vdova Katarína vydala za Štefana Illesházyho. Bolo to na prianie jej zomrelého manžela. V roku 1598 patriciát mestečka Svätý Jur predstúpil pred cisára Rudolfa II. s prosbou, aby ich záložnému pánovi Štefanovi Illesházymu prenájom viac neobnovoval. Príslušnú sumu chceli vyplatiť sami. Panovník návrh prijal. Ilešházy sa bránil, ale po tom ako upadol do cisárovej nemilosti a stratil všetok majetok a aby si zachránil holý život, musel utiecť do Poľska, bol Biely Kameň so všetkými so všetkými príslušnosťami odovzdaný cisárskou komisiou do užívania predstavenstvu Svätého Jura. Po tom ako Ilešházy výdatne prispel k tomu aby bol za kráľa zvolený Matej II. sa z nedávneho exulanta stal hlavný kráľovský dvoran. Boli mu vrátené majetky a takisto záloh Svätého Jura. Zemepán Juranov z hradu vyhnal. Ani sa moc nebránili, lebo vinice im zostali. Nakoniec výsadnou listinou Ferdinand II. z r. 1647 Svätý Jur povýšil na slobodné kráľovské mesto a tým aj zbavil závislosti na hrade. Mesto muselo ročne panovníkovi platiť 400 okov dobrého a vyberaného vína (1 okov = 56l, 400okov = 22 400l). Tam ale už panoval od r. 1626 Štefan Pálffi, ktorý majetok spolu s titulom grófa prevzal do večného vlastníctva rodu. Tí ho vlastnili od r.1611.


1.4.4 Chronologicky zoradený vlastníci

11. storočie Templári *
Oldrich. *
1217 Sebastián
1218 grófi zo Svätého Jura a Pezinka
Peter gróf zo Svätého Jura a Pezinka
1516 Žigmund, Krištof grófi zo Svätého Jura a Pezinka
1543 Krištofova smrť, posledný gróf zo Svätého Jura a Pezinka
1550 Gašpar Seredi
1566 Menberg
Eck zo Salmi
Ján Krušičov
Štefan Illesházy
1598 Mestečko Svätý Jur
1605 (1606) Štefan Illesházy
1626 Štefan Pálffi

* Ešte nie celkom historicky doložený vlastníci.


1.5 Neštich

K hradu Biely Kameň patrila aj bývala poddanská dedina Neštich. Neštich sa písomne spomína už v roku 1420 ako 14 usadlostí v rade po strane kostola a 12 usadlosti po západnej strane. Bola to chudobná obec. Obývala ju len služobníctvo z hradu, drevorubači, tovarichári (námezdní robotníci vo viniciach). A pomocníci v horách. Pracovali na hrade, v jurských viniciach a pálffyovských a mestských lesoch. Dedinka pozostávala z biednych, slamou pokrytých a machom upchatých domcov.


1.6 Zánik hradu

Stavbou kaštieľa Pálffyovcov v roku 1609 v mestečku Svätom Jure (postavili ho Katarína Pálffyová a jej manžel Štefan Illésházy), sa sídlo panstva premiestnilo dolu do mestečka, čím hrad stratil svoju pôvodnú funkciu a postupne začal chátrať. V časoch tureckých nepokojov v roku 1663 ešte poskytol okolitým obyvateľom útočisko a dočasný príbytok. Potom ho už neobnovili.

Kaštieľ Pálffiovcov
Pállfiovský palác, ktorý si postavili v mestečke Sv. Jur.

1.7 Kostol sv. Juraja

Ku hradu takisto v stredoveku patril aj goticky kostol sv. Juraja. Tento ranogoticky kostol bol postavený na starších románskych základoch v poslednej štvrtine 13. storočia. to že bol pôvodne postavený v románskom slohu dokazuje aj vyvýšene presbytérium. Koncom 14. storočia bol pôvodne jednoloďový kostol prestavaný a zvýšený. Pristavená severná loď je o polovicu užšia ako hlavná loď, no ktorú nadväzuje veľkými kamennými arkádami. Neskôr bol kostol rôzne upravovaný a prestavovaný.

kostol Sv. Juraja  kostol Sv. Juraja
Kostol Svätého Juraja

Tento kostol bol obohnaný kamenným múrom, ktorý je aj teraz zachovaný najme z južnej strany. V tomto kostole vraj kedysi ústil tunel, ktorý sem bol vykopaný z hradu, aby ním mohli obyvatelia hradu v prípade nebezpečenstva utiecť.

socha  drevená zvonica
Socha pri vstupe do areálu kostola Svätého Juraja
a drevená zvonica kostola.

Začiatkom roku 2005 bol v blízkosti kostolných hradieb objavený strieborný poklad v množstve asi 800 strieborných mincí. Podľa toho čo sa traduje medzi miestnymi, tam tento poklad ukryl obchodník zo strachu pred blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom. Obchodník ale turecky nájazd neprežil. Po skončení tureckého plienenia už nikto nevedel, kam poklad zakopal. Hľadalo ho veľa ľudí ale neúspešne. Náhodou sa objavil sa až teraz pri terénnych úpravách pri kostole.



SOČ - Stanislav Gunčaga

Vytvoril Stancko@gmail.com © 2005